Levica

Kedysi tiež trochu písal. Nie veľa, ale dobre. Keď som bola ešte malá žiačka, alebo študentka, pomáhal mi so slohmi v škole. Nepísal ich za mňa, ale vždy trošku učesal čo som napísala. Najviac si pamätám na jeden, v ktorom sme mali opísať svojho vysnívaného budúceho partnera. Toho pravého som našla síce až na druhý pokus, ale zo slohu som vtedy dostala výbornú s pochvalou, a ešte som ho musela prečítať pred celou triedou, lebo bol najlepší.

Ale nie len na mojich slohoch sa ocko realizoval. Písal básničky. Dlhé, krátke, zamilované, vážne, smiešne...vždy niekoho potešili. Škoda, že už žiadnu nenapíše. Vo štvrtok by bol mal 79 rokov. Doba internetu a blogov ho už  nezastihla. Tak sem jednu (tú čo napísal pre mňa k narodeninám) uverejním zaňho.

 
Za ten čas minulý, za kôpku pestrých liet
k storakým vinšom pritajeným v duši,
k prosbičkám, čo boli prv než vzrela si svet,
pridáme veršík k sviatku, jak sa sluší.

 
Ponajprv zdravíčko nech slúži trvalo,
aby si stihla čo rozmarný deň nosí
a naviac na sníčky aby ti zostalo
a na ich rozkvet kvapôčka sviežej rosy.

Želanie úspechov ešte ti pridáme
a naše priznanie s troškou pýchy na to,
že takú aká si, práve my ťa máme.
Môžme si kúštik gratulovať za to?

 
Chýbaš mi, ocko!!!!!!!